Obnova rašelinísk pri Spišskej Belej
Spišská Belá, 20. októbra 2011
Na obnovu dvoch najväčších vyťažených rašelinísk a ochranu vzácnych druhov rastlín v okolí Spiškej Belej sa podujala miestna samospráva. V spolupráci s DAPHNE- Inštitútom aplikovanej ekológie spustili projekt revitalizácie týchto ekosystémov na Trstinných lúkach a Krivom kúte.
„V katastri mesta Spišská Belá sa v minulosti nachádzalo viacero rašelinísk. Vznikali tu viac ako desaťtisíc rokov a ich hĺbka dosahovala takmer tri metre. Rašelina sa ťažila od polovice 19. storočia, najskôr ako zdroj paliva a potom na výrobu záhradných substrátov. Ťažbu ukončili v 80.-tych rokoch 20. storočia,“ hovorí primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak.
Obnova rašelinísk má pre človeka a prírodu významné dopady. „Rašelina, ktorá sa tvorí v rašelinisku, je prirodzene veľkou zásobárňou uhlíka absorbovaného rastlinami z ovzdušia, ale pri vysušovaní alebo ťažbe rašeliny naopak dochádza k uvoľňovaniu oxidu uhličitého späť do atmosféry“, vysvetľuje Viera Šefferová z organizácie DAPHNE. Oxid uhličitý je jedným z najvýznamnejších takzvaných skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmeny klímy.
„Aj takéto regionálne projekty prispievajú k zníženiu koncentrácie oxidu uhličitého a zmierneniu klimatických zmien“, pripomína Andrea Čimborová, národná koordinátorka malej grantovej schémy Globálneho environmentálneho fondu, z ktorej bol podporený tento projekt.
Rašeliniská patria medzi najohrozenejšie a najzraniteľnejšie ekosystémy sveta, pričom rovnaká situácia je aj na Slovensku. Vhodné podmienky pre ich vznik nájdeme napríklad v kotlinovej krajine pod Vysokými Tatrami, v okolí Spišskej Belej. Rašeliniská sa nachádzajú len na trvalo zamokrených miestach bez prístupu vzduchu, kde sa ukladajú odumreté, nerozložené zvyšky rastlín. Svoj domov tu nachádzajú viaceré vzácne a unikátne druhy rastlín a živočíchov, akými sú napríklad prvosienka pomúčená, mäsožravá tučnica obyčajná, či kriticky ohrozená fialka dvojlistá. Na lokalite Krivý kút sme zaznamenali aj výskyt vzácneho bobra vodného.