Ochrana vzácnych orchideových lúk v Bielych Karpatoch
Neobyčajne bohatá a pestrá príroda s prvkami pôvodného osídlenia, vrátane ľudových tradícii a kultúry, radia pohorie Biele Karpaty k najvýznamnejším a najcennejším územiam na Slovensku. Biele Karpaty boli v roku 1979 vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť. Dôvodom vyhlásenia je predovšetkým zachovanie a zveľaďovanie ukážkových častí rázovitej krajiny Bielych Karpát, celkovej pestrosti flóry a fauny, ako aj rozptýlených prírodných výtvorov a špecifických foriem historického osídlenia. Medzi vzácne spoločenstvá, ktoré si nesporne zaslúžia ochranu, patria lúky Bielych Karpát.
„Bez vplyvu ľudskej činnosti počas historického obdobia by za daných klimatických, pôdnych a hydrologických podmienok územie Bielych Karpát pokrývali väčšinou lesy. V dôsledku dlhodobého pôsobenia človeka a jeho snahe získať novú pôdu, ktorá predstavovala základný zdroj obživy, boli vyklčované rozsiahle plochy lesa. Dostupnejšie a bližšie pozemky boli premenené na ornú pôdu, vzdialenejšie slúžili zväčša ako lúky a pasienky. Bielokarpatské lúky vynikajú veľkým druhovým bohatstvom, v niektorých porastoch sa na ploche 24 m2 nachádza viac ako 100 druhov cievnatých rastlín. Rastie tu veľký počet vzácnych a ohrozených druhov. Vďaka výskytu bohatých populácií viacerých druhov divorastúcich orchideí si vyslúžili bielokarpatské lúky prívlastok orchideové“, povedala Mgr. Iveta Škodová z Botanického ústavu SAV.
Lúky a pasienky slúžili po stáročia ako zdroj krmiva pre hospodárske zvieratá. Až v priebehu minulého storočia sa postoj k pôde diametrálne zmenil vzhľadom na to, že už nepredstavovala jedinú možnosť obživy. Ľudia sa začali sťahovať za prácou do miest, množstvo pozemkov zostalo neobhospodarovaných. Ďalším negatívnym činiteľom bola kolektivizácia a prechod pôdy do vlastníctva družstiev. Došlo k radikálnym zmenám v hospodárení - hnojenie, intenzifikácia, rekultivácie. Štátnej ochrane prírody sa v tom čase podarilo vyhlásiť niekoľko chránených území a tak aspoň niektoré plochy lúk zachovať. Refúgiom boli pre mechanizmy ťažko dostupné lúky na kopaniciach, na ktorých stále hospodárili ich majitelia. Pokles živočíšnej výroby mal za následok nezáujem o seno, a tak sa mnohé porasty prestali kosiť.
V posledných desaťročiach si ľudia začali uvedomovať aj ich nesmierny biologický význam a začali sa snažiť o ich ochranu a údržbu (manažment). Vhodný manažment územia zohľadňuje predovšetkým požiadavky rastlín, húb a živočíchov a vychádza z takej poľnohospodárskej činnosti, vďaka ktorej získalo územie svoju súčasnú podobu.
Pre zachovanie cenných lúčnych spoločenstiev je nevyhnutné zabezpečiť manažment, spočívajúci v pravidelnom kosení, prípadne pastve. Alternatívou v prípade, že pre biomasu (tráva, prípadne seno) z lúk nie je možné zohnať odbyt, može byť mulčovanie. Pri tomto spôsobe sa tráva spolu s mladými drevinami pokosí a rozseká tzv. mulčovačom na malé kúsky. V takejto podobe zostáva biomasa priamo na lokalite a rýchlo sa rozkladá. Aby bolo možné posúdiť vplyv tohto alternatívneho spôsobu obhospodarovania na lúčny porast, boli v roku 2009 v Bošáckej doline na lokalite Dúbravy v druhovo pestrej ostricovo-stoklasovej lúke založené trvalé plochy. Cieľom je sledovanie vplyvu mulčovania a kosenia ako obnovného spôsobu obhospodarovania na zarastajúcich lúkach a pasienkoch. Lokalita Dúbravy je niekoľko rokov veľmi nepravidelne obhospodarovaná a začína zarastať drevinami. Na trvalých plochách sa každý rok v prvej polovici júna zaznamenáva výskyt a percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov rastlín. Následne sú jednotlivé plochy ošetrené rôznym manažmentovým zásahom (kosenie v dvoch rôznych termínoch, mulčovanie, plochy bez zásahu). Plochy sa budú sledovať dlhodobo niekoľko rokov a po vyhodnotení zmien v druhovom zložení a zastúpení jednotlivých druhov rastlín bude možné posúdiť vplyv jednotlivých zásahov na lúčny porast. Na základe výsledkov sa vypracuje návrh optimálneho ako aj minimálneho manažmentu lúk pre sledované územie.
Výskum bol umožnený vďaka spolupráci s Inštitútom aplikovanej ekológie DAPHNE v rámci projektu „Manažmentové modely pre travinné biotopy“, ktorý bol finančne podporený z Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a projektom VEGA 2/0181/09.