Vzácne a ohrozené slaniská a ich ochrana
Slaniská – zasolené pôdy patria medzi najzaujímavejšie biotopy a sú jedným zo zvláštnych prírodných fenoménov. Vznikajú napríklad na morských pobrežiach, priamo v kontakte s morskou vodou alebo okolo prameňov minerálnych vôd a najmä v oblastiach, kde v letných mesiacoch výpar je vyšší ako zrážkový úhrn. Slaniská nájdeme aj u nás na Slovensku, poznáme ich najmä z Podunajskej, menej z Východoslovenskej nížiny a zo Záhoria.
„Historicky boli slaniská využívané predovšetkým ako pasienky, v menšej miere sa aj kosili. V blízkosti vodných plôch bývali využívané ako hydinové pasienky. Všetky spôsoby využívania na Slovensku až na výnimky úplne zanikli. Po drastických zásahoch do krajiny, najmä v druhej polovici dvadsiateho storočia sa výmera slanísk dramaticky zmenšila. Melioráciami, premenou na polia, ale aj zalesňovaním a stavebnou činnosťou sa výmera slanísk v Podunajskej nížine znížila z viac ako 8000 ha na dnešných niekoľko málo sto hektárov. Na Záhorskej a Východoslovenskej nížine slaniská zmizli takmer bez stopy. Pre úspešnú ochranu slanísk je v súčasnosti potrebné najprv uskutočniť výskum a zistiť, aké opatrenia na ich obnovu sú vhodné a následne takéto opatrenia realizovať“, povedal RNDr. Daniel Dítě, PhD. z Botanického ústavu SAV.
Na slaniská je viazaný výskyt viacerých druhov úzko špecializovaných rastlín, ktoré tu dokážu rásť a tolerovať vysoký obsah solí v pôde, odborne ich nazývame halofyty. Postupným zničením slanísk sa mnohé z nich ocitli na pokraji vyhubenia. V Červenej knihe vyšších rastlín SR a ČR je zaradených 23 slanomilných druhov, pričom v našej flóre je celkovo iba 33 halofytov. Spoločne s halofytmi sa na pokraji zániku ocitli aj viaceré rastlinné spoločenstvá, ktoré vytvárajú. Medzi ne patrí aj spoločenstvo gáfrovky ročnej (Camphorosma annua), ktoré obsadzuje najviac zasolené pôdy, tzv. slané oká. V ešte nedávnej minulosti sa tento druh a jeho spoločenstvo na Slovensku vyskytovali na niekoľkých desiatkach lokalít. V súčasnosti prežívajú posledné zvyšky na posledných siedmych lokalitách, plocha spoločenstva na celom Slovensku predstavuje iba niekoľko desiatok m2.
Jednou z posledných takýchto lokalít je Národná prírodná rezervácia Kamenínske slanisko. Za ostatných 10 rokov sa aj tu spoločenstvo gáfrovky ocitlo na pokraji vymiznutia. Z tohto dôvodu začal experiment, ktorého je cieľom je zistiť možnosti jeho obnovy a udržania. Keďže gáfrovka obsadzuje najviac zasolené pôdy, bol na malých plôškach strhnutý vegetačný kryt a následne sa každoročne sleduje reakcia rastlín. Gáfrovka je jednoročná pionierska rastlina a obnažením pôdy sa vytvoria podmienky pre jej výskyt. Bohužiaľ, výsledok experimentu naznačuje, že na Kamenínskom slanisku došlo k takej degradácii podmienok, najmä odsoleniu pôdy, že len strhnutie vegetačného krytu nestačí. Na krátku dobu sa gáfrovka dokázala na obnažených miestach uchytiť, v ďalších rokoch je ale vďaka nízkemu obsahu solí vytláčaná inými druhmi. Výsledky experimentu ukazujú, že je nevyhnutná komplexná obnova lokality, najmä náprava vodného režimu zabezpečujúceho zasoľovanie pôdy. Takýto komplexný prístup je však v krajine značne zmenenej ľudskými aktivitami krajne obtiažny a nedá sa vyriešiť bez zapojenia viacerých subjektov, ako sú vodohospodári, poľnohospodári a ochrana prírody.
Ďalším spoločenstvom, ktoré na Slovensku prežíva na poslednej lokalite neďaleko Močenku južne od Nitry, je spoločenstvo s jačmeňom tuhoštetinatým (Hordeum geniculatum). Vzniká na spásaných slaných lúkach a po ukončení pasenia veľmi rýchlo vymizne. Cieľom experimentu je sledovať na plochách, kde sa zamedzilo pasenie, rýchlosť a spôsob jeho zániku a následne po obnove pasenia možnosti jeho opätovného vytvorenia. Experiment je zatiaľ v štádiu, kedy sa sleduje zánik spoločenstva a prvé výsledky naznačujú, že stačí prerušiť pasenie na jediný rok, aby došlo k jeho zániku. Aké budú možnosti jeho obnovy ukáže čas.
O výsledkoch získaných z výskumu slanísk bude Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE informovať aj zamestnancov Štátnej ochrany prírody SR, aby sa mohli uskutočniť opatrenia potrebné na záchranu slanísk.