Zabudnuté travertíny – naše významné prírodné dedičstvo
Podtatranské regióny Spiš a Liptov spája mnoho spoločného, málokto však vie, že len tu sa na Slovensku dodnes vyskytujú prirodzené vývery silne mineralizovaných vôd. Využitie travertínov sa spája najmä s liečivým pôsobením minerálnej vody, prípadne jeho použitím ako dekoratívneho kameňa. Vývery minerálnych prameňov sú však aj unikátnym a mimoriadne vzácnym biotopom, ktorý sa nazýva karpatské travertínové slaniská a nevyskytuje sa nikde inde, iba na Slovensku. Najtypickejšie porasty travertínových slanísk sa nachádzajú v Popradskej a Hornádskej kotline, v širšom okolí obcí Gánovce, Švábovce, Kišovce, Hôrka a Baldovce, v menšej miere aj pri Hozelci a v okolí Popradu. Najznámejšou lokalitou je majestátna Sivá brada pri Spišskom Podhradí.
Slaniskové pôdy sa vyznačujú extrémne zvýšeným obsahom solí v pôde, v koncentrácii, ktorá je pre väčšinu organizmov toxická. To znamená, že na nich môžu rásť iba vysokošpecializované a prispôsobené spoločenstvá rastlín. Biotop karpatských travertínových slanísk je striktne viazaný iba na okolie prameňa a podmáčané miesta ovplyvnené vyvierajúcou minerálnou vodou. Mnohokrát ide o plochy veľkosti niekoľkých metrov štvorcových. Je to biotop európskeho významu, to znamená, že jeho ochrana je dôležitá z európskeho hľadiska a ich lokality by mali byť zahrnuté do európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Keďže sú prioritným biotopom, na ich ochranu a zachovanie sa kladie špeciálny dôraz a dokonca by mali byť všetky lokality výskytu vyhlásené za chránené.
Prehĺbenie poznatkov o karpatských travertínových slaniskách priniesol projekt Inštitútu DAPHNE - Manažmentové modely pre travinné biotopy, podporený v rámci Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu SR. Jeden z manažmentových modelov rieši ekológiu slanísk, ich ohrozenie, analyzuje spôsoby starostlivosti a možnosti obnovy lokalít. O získaných výsledkoch v projekte bola informovaná Štátna ochrana prírody SR.
K zničeniu alebo poškodeniu lokalít karpatských travertínových slanísk dochádzalo v minulosti najmä pri snahe o vyššiu produkciu poľnohospodárskej pôdy (rozorávanie porastov) a ďalej pri zmenách vodného režimu spojeného s odvodňovaním alebo melioráciami pozemkov. Dnes k priamemu ničeniu lokalít spravidla nedochádza, avšak veľkým problémom je eutrofizácia a ruderalizácia lokalít. Biotop karpatských travertínových slanísk je extrémne citlivý na akýkoľvek zvýšený prísun živín. Napríklad slaniská v údolí Gánoveckého potoka sú existenčne ohrozené voľne vytekajúcimi splaškami z obecnej kanalizácie zo Šváboviec priamo na plochu územia európskeho významu a vypúšťaním splaškových kanalizovaných vôd z obce Gánovce priamo (v súčasnosti bez čistenia) do Gánoveckého potoka nad lokalitou. Vysoká eutrofizácia prostredia sa prejavuje nielen bezprostredne na zmene vegetácie pri samom vodnom toku, ale prúdením podzemných vôd ovplyvňuje aj vzdialenejšie biotopy slanísk a slatín. Odstrániť tieto problémy môže len urgentná výstavba novej čistiarne odpadových vôd z celého povodia Gánoveckého potoka.
Stavebnou činnosťou boli zničené a sú ohrozené lokality biotopu najmä v okolí obce Hôrka. Sú v súkromnom vlastníctve, ležia priamo v zastavanom území obce, v lukratívnej polohe, kde je záujem o novú výstavbu rodinných domov. Okrem priameho zničenia časti biotopu navezením zeminy a výstavbou domov tu dochádza aj k zavážaniu komunálnym odpadom. Ideálnym riešením je odkúpenie dotknutých pozemkov do rúk ochrany prírody.
Karpatské travertínové slaniská sú mimoriadne vzácne biotopy s výskytom unikátnych druhov rastlín. V súčasnosti prežívajú iba vo fragmentoch, ktoré sú navyše viac či menej negatívne ovplyvnené ľudskou činnosťou. Biotop sa ocitol na pokraji vyhynutia a jednou z prioritných úloh Štátnej ochrany prírody je ich záchrana.